Náš chov - Kone

Všetkým našim zvieratám podávame len krmivo z domácej produkcie.

Frízsky kôň

Charakteristika plemena

Patrí medzi najstaršie európske plemená koňa. Je to chladnokrvný, ťažší kôň pochádzajúci z primitívneho lesného koňa. Rimania ho oceňovali ako vynikajúceho pracovného koňa. Plemeno dostalo meno podľa Frízska: oblasti v Holandsku a Nemecku. Predpokladá sa, že pochádza z obdobia tisíc rokov pred Kr. V priebehu rokov sa plemeno skvalitňovalo a zároveň sa zlepšoval jeho osud. Bol územčistý, húževnatý a otužilý s poslušnou povahou a bol z neho vynikajúci záprahový kôň. Bol vysoko cenený aj ako kráľovský vojnový kôň. Hoci nebýva veľký (aj keď dnešný trend uprednostňuje vysoké kone; niektoré majú už bežne výšku nad 168 cm), má neobyčajne vznešené správanie a pôsobivú akciu s vysokým krokom. Napriek svojej výnimočnosti, na začiatku 20. storočia frízsky kôň takmer vyhynul. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Druhú vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza znovu kriticky znížila. Aj táto však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul "kráľovský".

Dnešný frízsky kôň má kompaktnú telesnú stavbu s honosnými chodmi a a pokojným temperamentom. Má výšku od 150 – 170 cm, krátke silné nohy (u ľahších typov dlhšie a menej silné) s tvrdými kopytami a dobre osvaleným telom, a dlhú elegantnú hlavu. Krk má výrazne klenutý (labutí) a vznosný. Jeho vlnitá hriva a chvost pripomínajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie; preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci, aby nevybledli.

Úžitkové vlastnosti

Pre svoju čiernu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný aj cirkusový. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v súťažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba sa dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine. Frízske kone sú absolútne bezproblémové, pokojné a ľahko ovládateľné. Nie sú ľakavé a dobre znášajú i ostatné zvieratá. V súčasnej dobe sú veľmi populárne a obľúbené.

Nónius

Charakteristika plemena

Plemeno nónius bolo vyšľachtené v maďarskom žrebčíne Mezöhegyesz v roku1784. Cieľom bolo vyšľachtiť mohutnejšieho, ťažšieho koňa pre potreby intenzívnejších poľnohospodárskych oblastí, pre armádu a dopravu. Pôvod aj meno odvodzuje od zakladateľa anglonormanského žrebca Nónius, nar. v r.1810 vo Francúzsku. Prenášanie dobrých úžitkových vlastností na potomstvo oprávňovali vedenie žrebčína Mezöhegyesz k tomu, že od roku 1824 žrebca začali využívať v plemenitbe intenzívnejšie po celom Uhorsku. Na gazdovskom dvore sme sa podujali robiť reintrodukciu tohto úpadkového ale nenahraditeľného plemena.

Výška Nonia je asi 153 - 162 cm u veľkého typu a asi 153 cm u malého typu. Hlava je bez ohľadu na vplyv plnokrvníka charakteristická pre polokrvného koňa. Kľudný a úprimný pohľad odráža jeho ochotnú povahu a vyrovnaný temperament, ktorý je dôležitou vlastnosťou tohto húževnatého, skutočne všestranného koňa. Oči sú menšie, uši pohyblivé. Krk je primerane dlhý a pekne nesený, je dobre stavaný a doplňuje ideálne celkový rámec tela. Kohútik je výrazný a plecia dostatočne šikmé a silné. Rámec a najmä silný chrbát sú charakteristické pre stredne ťažkého huntera, alebo pre vytrvalého, pohyblivého kočiarového koňa. Nonius je veľmi zdravý kôň, s dobre stavanými krátkymi končatinami a správne formovanými kopytami. Všetky proporcie svedčia o sile. Kĺby sú korektné, obvod holene vynikajúci a hrudník hlboký. Chrbát je široký, mohutný, vhodný k jazde aj do záprahu. Z farieb prevláda hnedá, tmavo hnedá, ale vyskytujú sa tiež vranící a rôzne farebné odtiene. Kone dospievajú až v 6 rokoch, ale sú relatívne dlhoveké. Rýchlosť nie je znakom plemena, ale pre všetky druhy jazdeckého športu a pre prácu v záprahu je postačujúca.

Úžitkové vlastnosti

Nónius je výborný ťažký jazdecký kôň. Osvedčuje sa ako hunter a vďaka povahe je ideálny pre rekreačné jazdenie – je veľmi spoľahlivý. Hodí sa aj k ťahu, kde prejavuje ochotu, silu aj vytrvalosť. Je možné ho využiť v poľnohospodárstve ako všestranného pracovného koňa, najmä v nížinných oblastiach. Vďaka spoľahlivosti je tiež vhodný k liečebnej jazde.

Welsh pony (sekcia A)

Charakteristika plemena

Je najstarším zaznamenaným pôvodným britským plemenom poníka a vládne názor, že kmeňové stádo poníkov založil na brehu jazera Bala Julius Caesar. Je pravdepodobné, že do rodu primiešal malé množstvo orientálnych koní a do začiatku 20. storočia sa k nim pravidelne primiešavali ďalšie plemená, najvýraznejší bol vplyv araba, anglického plnokrvníka a hackneyho. Jeden z významných vplyvných žrebcov bol anglický plnokrvník Merlin, podľa ktorého sa waleské poníky občas aj dnes nazývajú merliny. Plemenná kniha waleských poníkov je rozdelená na štyri sekcie podľa exteriéru a výšky koní, pričom waleské horské poníky tvoria sekciu A. Sú najmenšie spomedzi štyroch sekcii - ich výška nesmie presahovať 120 cm. Sú zároveň najstarším plemenom a tvorili kmeňové stádo, z ktorého vznikli ostatné typy. Waleský poník mal veľmi silný vplyv na vývoj mnohých ďalších plemien a takmer vždy im odovzdal kvalitu a nadanie. Kedysi sa waleské poníky chovali vonku na waleských horách a pahorkatinách, čo malo rozhodujúci vplyv na ich súčasnú vytrvalosť a pružnosť. Majú osobitne silné zdravie, a keď ide o potravu, sú veľmi skromné. Waleský poník musí mať peknú hlavu arabského typu s milými široko posadenými očami a malými ostražitými ušami. Jeho krk musí mať správnu dĺžku a musí byť klenutý, plecia majú byť šikmé, hrudník musí byť hlboký, chrbát krátky a silný a nohy pekné so zdravými kĺbmi. Musí mať dostatočný obvod hrudníka s oblým hrudným košom a svalnatým zadkom. Obvod záprstia má mimoriadne veľký a holene krátke a silné. Môže byť akejkoľvek farby, najčastejšie je sivko no nesmie však byť strakatý ani čiernostrakatý.

Úžitkové vlastnosti

Welshský poníci boli po stáročia využívaní v poľnohospodárstve, dobrým odberateľom bola aj armáda, ktorá ich potrebovala k ťahaniu diel a výzbroje, tiež ako jazdecké kone pre niektoré pechoty. Bol po nich veľký dopyt aj vo veľkomestách pre mliekárenské, pekárenské a iné podniky, tiež k rozvozu tovaru. Súčasné welshské poníky sú zdatné ťažné kone a tiež huntery s vrodeným talentom na skákanie. Sú nenáročné na starostlivosť, ovládateľné a veľmi zdravé.